"BESEDA" Holíčska manufaktúra majoliky

  Zaujala ma otázka Holíčskej Fajansy. Pre každého bežného Holíčana sa pravdepodobne jedná o nejaké džbány, tanieriky, misky atď. Mne sa viac menej jednalo o históriu kde sa tieto výrobky vyrábali a aký bol pôvod a dôvod ich výroby.

     Poďme trocha do histórie. Kto začal vyrábať tieto výrobky a aký bol dôvod? 

     História manufaktúry a architektúra objektu súvisí s vývojom mesta Holíča a kaštieľom. Holíč bol bol okolo roku 1217 sídlom hradného panstva. V roku 1736 panstvo začali vlastniť Habsburgovci a títo ho povýšili na mestečko. Začali s prestavbou vodného hradu, renesančnej pevnosti na kaštieľ, reprezentačné letné sídlo s veľmi rozsiahlou úpravou okolia, t.j. vytvorenia záhrad s zavlažovacím systémom, bažantnicou, nádhernými gaštanovými alejami. Môžeme ďakovať, že v tejto dobe došlo za panovníčky Márie Terézie a jej manžela Františka I. Lotrinského k najväčšiemu rozmachu.

    Džbánkarstvo do lokality Holíča priniesli Habáni v polovici 16. storočia. Vzhľadom na to, že panstvo Holíča začali vlastniť Habsburgovci a na veľmi veľkú schopnosť v podnikaní Františka 1., v roku 1740 bola ako pokračovanie založená manufaktúra na výrobu fajansy v tej dobe s určitým výsadami na vysokej úrovni a technickom vybavení.  Jednalo sa hlavne o lotrínske pece a vynikajúcich odborníkov zo zahraničia.

    Takže dostali sme sa k dnešnej stavbe, ktorej v súčasnosti hovoríme BESEDA. Mladší Holíčania ju poznajú viac menej ako bývalú reštauráciu kde sa chodilo na pivo, vedľa ešte na bufet Srdiečko. Bolo to počas socializmu a možno každý z nás si veľmi dobre spomína na túto dobu.

     Výstavba budovy pozostáva z niekoľkých etáp. V prvej etape v rokoch 1745 - 1786 v čase najväčšieho rozmachu bola budova jednopodlažná. V tomto roku t.j. 1786 sa končí boom a začína postupný útlm vo výrobe (druhá etapa) a postupný výpredaj zariadenia s postupnou likvidáciu výroby. Uvažuje sa o zmene charakteru budovy a stáva sa z nej obytné sídlo, nadstavuje sa do dnešnej podoby a stáva sa z nej BESEDA, t.j. kultúrno spoločenské centrum. Tretia etapa začína po roku 1918 vznikom Československého štátu, rozpadom Rakúsko-Uhorska  vtedy kaštieľ a ostatné budovy patriace Habsburgovcom začal vlastniť štát.

    V roku 1960 začína najhoršia doba pre architektúru a históriu mesta Holíč, začína sa s deštrukciou samotného starého mesta. Týmto bola poznačená aj zmienená  BESEDA.

    A sme v súčasnosti. Budova postupne chátrala. Môžeme poďakovať  Ing.  Jozefovi Švrčkovi za súčasnú podobu, preto že budova chátrala zo dňa na deň, z hodiny na hodinu. Za podporu a pomoc treba poďakovať aj jeho manželke a synovi. Peňazí do tohto objektu treba naliať nie ako z vedra, ale ako z cisterny. A tento človek to robí nie pre seba, ale pre Holíčanov. Pozrime sa dnes čo sa tu nachádza. Pomaly sa z tohoto objektu stáva BESEDA, tá čo bola v druhej etape. Obchodíky, reštauračné zariadenia, kancelárske priestory atď. Toto je dnešná realita zodpovedajúca dobe.

Fotografie sú na odkaze tu: Holíč - BESEDA

Grossglockner Hochalpenstrasse, 18. august 2012

    Je nádherné ráno, nachádzame sa v dedinke Fusch, teda v rakúskych Hohe Tauren v nadmorskej výške asi 900 metrov nad morom. Najznámejšia rakúska Grossglockner Hochalpenstrasse v dĺžke okolo 48 km vystupuje do nadmorskej výšky 2 450 m.n.m. Pokračujeme k platičke a teraz len serpetínami až k reštaurácii Fushertörl na parkovisko v 2 430 m.n.m. Je tu nádherná vyhliadka na všetky svetové strany a už je aj vidno najvyšší kopec Rakúska Grossglockner. Tento kopec nie je dnes naším cieľom. Rozdelíme sa dve skupiny po prechode tunelom Hochtor 2 505 m.n.m. Jedna skupina vystúpi na Spielmann 3 027 m.n.m. a druhá po ľadovci Bockarr Kees na Oberwalder 2 972 m.n.m. Zvolil som alternatívu číslo dva a ako sa neskôr ukázalo, bola to horšia voľba. Z parkoviska pokračujeme k nádhernej vyhliadke s obrovským parkoviskom pre automobily, karavany a vyššie pre motocykle Franz Jozef Hohe. Vítajú nás svište svojím typickým piskotom. Sú také krotké, že ich deti kŕmia z ruky. Je tu jedna zaujímavosť. Keď sa chceš dostať na turistickú značku, ktorá vedie následne cez šesť tunelov, musíš prejsť cez reštauráciu, teda vedľa recepcie do prvého tunela. Tu už je to len chodecká záležitosť. Stúpanie je mierne. V tuneloch sú rôzne zaujímavostí.

... v jednom z tunelov...

    Napríklad hneď v prvom Ťa privítajú varhany, na tých hrá voda topiaca sa z ľadovca presakujúca cez horninu. V stenových výklenkoch sú zase umiestnené minerály vyťažené pri razení. Tunely sú osvetlené a v každom z nich je nejaká zaujímavosť. Vždy keď výjdeš z tunela, po ľavej ruke sa zjaví panoráma Grossglockneru a dole nádherný ľadovec Pasterzengletscher. Na skalách je vidno ako z neho ukrajuje zub času posilnený prílišným otepľovaním. Po výjdení z posledného tunela, sa cesta pomaly zužuje na chodník, ktorý postupne zaniká v skalnatom teréne pozostávajúcom z obrovských platní a balvanov. Tu sa orientuje len podľa skalných mužíkov a občasných značiek. Pomaly postupujeme k ľadovcu, občasné zastavenie na foto a kochanie sa nádhernou alpskou prírodou. A už, už sme pri ľadovci... je tu nejako rušno, odpočívajúci turisti, doplňujú tekutiny, niektorí fotografujú atď. Zisťujeme prečo je tu tak rušno. V ľadovci je umiestnená kovová žrď na hornom konci s okrúchlou bielou tabuľou a červeným orámovaním. Nápis hovorí "Zákaz vstupu na ľadovec". A je to. Takže končíme. Z ušetreného času nevykonaným výstupom náležite môžeme hospodáriť. Pomalým tempom sa vrátime späť...

Fotografie sú na odkaze tu: Grossglockner Hochalpenstrasse

CYKLO "Holíč-Pálava-Holíč

    Štvrtok, 5. júl 2012, čas 12.00 hodín, miesto Holíč, počasie takmer jasno, vietor mierny juhozápadného smeru, teplota 33 °C. Odchádzame vo dvojici, teda s Petrom, smer Holíčsky zámok, ďalej cez bažantnicu do Kopčan. Trasu sme naplánovali pred pár minútami, takže posledné zmeny vykonáme na niektorej zastávke. Po Pohansko je trasa klasická a je to vidno na profile nižšie.

Vzhľadom na vysoké teploty sme sa rozhodli prísne dodržiavať pitný režim. A to aspoň vždy po dvadsiatich kilometroch. V Lanžhote zastavenie na občerstvenie a prehliadka miestneho múzea. O chvíľu sme na Pohansku  a tu sa rozhodujeme o tom aký naberieme smer. Rozhodnuté!!!!!!! Ide sa smer Janův hrad.

Tu je zobrazená celá trasa. Z Pohanska, Lednice atd. s odpočinkom v Mikulove. Druhý deň pokračovanie smer Valtice so zastavením na Pohansku. Tu je akcia  POHANSKO 2012 s prehliadkou dobových uniforiem vojakov, četníkov,... vojenskej techniky a samotná prehliadka boja o hraničné pásmo pred obsadením Československa po Mníchovskej dohode a začiatku 2. svetovej vojny.

Takto vyzerá profil trasy časti prvého a druhého dňa. A tu zasa nádherný pohľad na jedno z malebných miest južnej Moravy Mikulov.

Takýto pohľad sa naskytne keď vystúpite na Svatý kopeček. Tu, na tomto mieste v krátkej motlitbe som si spomenul na rodičov a babičku. Kostolík Svatý kopeček, obrázok, babičke dlhé roky visel nad dverami do izby...
Cestu domov z Pohanska po hraničný priechod Brodské som absolvoval spolu s Petrom. Tu sme sa rozdelili. Ja po ceste proti prúdu rieky Moravy do Holíča a on po prúde do Závodov.

Tu je profil poslednej etapy. Koncovka na pive v Holíči na Kočanskéj a je to. V zdraví sme to prežili a budeme mať zase na čo spomínať. Len jeden moment bol nepríjemný a to na Pohansku, koho sa to týka, možno si to vie aj uvedomiť...keď nie je to jeho problém.

Fotografie sú na odkaze tu:
Cyklo Holíč-Pálava-Holíč
POHANSKO 2012
POHANSKO 2012 - Kostýmy

ZÁPADNÉ TATRY - BRESTOVÁ 1 902 m.n.m.

    Nedeľa, 3. jún 2012, čas 09 hodín 03 minút, miesto Západné Tatry, Spálená dolina. Venované mojej mamke, ktorá by sa dožila 5. júna svojich 87 rokov, lenže nás opustila...
    Na parkovisku pod vlekom je maximálny kľud. Je tu len starší pán, dozorca parkoviska. Fúka mierny vietor, teplota okolo 12 °C, vysoká oblačnosť. Oceľové mraky sa valia cez hory smerom od Liptova. Občas sa usmeje slnko, takže poď sa hore. Začínam na nadmorskej výške asi 1 040 m.n.m. Stúpam pomaly po modrej značke smerom na Predný Salatín až do výšky do 1 624 m.n.m.

Odtiaľ už len kúsok a som na najvyššom bode celej trasy nazývanej Telaciarky 1 936 m.n.m. Na Brestovej sa zastavujem. Je tu nádherný výhľad na všetky svetové strany.

Myslím si, že tu nie je čo komentovať. Každý čo pozná Roháče spoznáva jednotlivé kopce. Cestu dole nie je treba komentovať tiež, je vidno na mape. Kúsok po červenej do sedla Pálenica a potom po žltej dole k pamätníku Šiška. Končím niečo po 15.00 hodín. A ide sa na pivo.
Trocha štatistiky:

Dĺžka trasy                 13,04 km
Stúpanie v úsekoch      4,40 km
Klesanie v úsekoch      8,54 km
Maximálna výška       1 936 m.n.m. (Telaciarky)
Minimálna výška           791 m.n.m. (Šiška)
Prevýšenie                  1 145 m
Nastúpané                      943 m
Naklesané                   1 177 m

Fotografie: ZápadneTatry BRESTOVÁ

MEDVEDIA TIESŇAVA - Bärenshützklamm

    19. máj 2012, čas 05 hodín 03 minút odchádzame smer Hodonín, Břeclav, Mikulov do rakúskeho Mixnitzu.   Po rokoch idem s Holíčskymi turistami, teda KST Holíč do prírody, konkrétne nádherného prostredia rakúskych Álp, Medvedej tiesňavy alebo nemecky Bärenshützklamm. Je to fakticky ich Slovenský raj, s tým rozdielom, že u nás sú rebríky kovové a u nich drevené. Trasa je dlhá asi 1 300 metrov s prevýšením asi 350 metrov. Celá trasa nie je veľmi náročná, ale o to je nádhernejšia. Výstup trvá asi dve a pol hodiny. Doporučujem zažiť.

Jedná sa len samotnú tiesňavu, lebo po odstavení autobusu v Mixnitz 492 m.n.m. treba prejsť na vstup k Hans Kerll huette 752 m.n.m. Po zaplatení vstupného sa odchádza do samotnej tiesňavy. Pokračuje sa po rebríkoch až po prvé možné občerstvenie. A je to tu aj s majiteľom.

Ďalej sa pokračuje k chate Guten Hirten 1 260 m.n.m., Steirischer Jokl 1 398 m.n.m. a podľa programu dole alebo je aj možnosť výstupu na Hochlantsch 1 720 m.n.m.

Fotografie sú na odkaze:
Barenschutzklamm - Medvedia Tiesňava
Barenschutzklamm - Medvedia Tiesňava 2

CYKLO "HOLÍČ - LEDNICE a späť"

    Streda, 2. máj 2012, čas: zopár minút po obede. Opúšťam Holíčsku bažantnicu, gaštanová aleja je v kvete. Za múrikmi ohraničujúcimi zámockú záhradu zase kvitne Repka olejná. Prejav jedného z najkrajších mesiacov jara je tu. Len tej vlahy je akosi  málo na túto dobu. Teplo je nadpriemerné, teda pranostika "Studený máj, stodoly raj" sa nekoná.

V pozadí vidno Hrebeň, koniec Karpát. Holíčania ho ľudovo nazývajú "Povjetrňák", je to jednoducho preto, lebo je tam na vrchole postavený veterný mlyn.

Pokračujem smerom k letisku, tu odbočujem ku kostolíku Sv. Margity a odtiaľ okolo Struhy na koniec Kopčian. O chvíľu je pohodová cesta po nábreží rieky Morava. Sem tam je vidno divé husi, ako si vedú mláďatá. Rybári majú nahodené udice, do pol pása vyzlečený chytajú bronz. Na Moravskej strane decká behajú po vode na Adamovskom splave.O pár minút som na hraniciach s Českou republikou, potom priamo do Lanžhota a prvá zastávka s pitným režimom pri zámočku Pohansko. Je to moje obľúbené miesto na odpočinok. Tu zapínam Sports Tacker na zaznamenanie aspoň kúska dnešnej trasy. Teda Pohansko - Břeclav - Janův hrad - Lednice.

Tak toto je jedna zo vzácnych pamiatok Lednicko - Valtického areálu Janův hrad. Neviem čím to je, ale stačí prejsť cez rieku Moravu a všetky hrady a zámky sú nádherne udržiavané, taktiež záhrady k nim prislúchajúce. Je to tým, že majú iný vzťah k svojej histórii, mentalitou národa? Ale nechme to tak, nech si každý v svojej duši urobí názor na svoju národnú hrdosť a či urobil niečo pre zachovanie zvykov, návykov...

A toto je Lednický zámok, komentár netreba... minulý rok bola vykonaná rekonštrukcia... Teraz už som sa pokochal ako každý rok, čo sem chodím, teda jazdím na tom zariadení čomu ľudia vravia bicykel a poďho domov.

Trocha štatistiky:

Fotografie sú na odkaze:
Lednice 2012
sports-tracker

Ako som sa učil bicyklovať

    Je 21.marec 2012 poobede, 12 hodín 30 minút, teplota +20° C, jasno, mierny severozápadný vietor. Skrátka druhý jarný deň. Ako to, že druhý, pretože rovnodennosť nastala už 20. marca a bude to tak ešte ďalších 90 rokov. Skrátka a jasne takto si to zariadila príroda.

    Vytiahnem z pivnice bicykel, sadám naň a zisťujem, že viem jazdiť. Takže smer Hodonín, mám tam čo to vybaviť a potom na spiatočnej ceste schádzam pravo dole na hrádzu rieky Moravy na slovenskej strane. Je tam vybudovaná cyklotrasa, so spevneným asfaltovým povrchom, vedúca až po hrad DEVÍN. Cyklotrasa vedie aj po moravskej strane až po hraničný priechod Brodské - Lanžhot. Ja som sa pre krátkosť času vybral po našej strane s tým, že navštívim aspoň niektoré dôležité pamiatky. Je to jasné, odbočujem do obce Kopčany. Nádherná stavba žrebčín zvaný ŠTÍT, bola vybudovaná za vlády Márie Terézie a jej manžela Františka Lotrínskeho. Pestovali sa tu kone do voza, koča, jazdecké. Vojaci tu vykonávali jazdecký výcvik. Stavba sa začala rekonštruovať pomocou európskych fondov, lebo bola dlhodobo zanedbávaná.
    Dnes sú tu v chove koníčky jazdecké, parkúrove. Preteká sa tu často, dokonca aj Hubertová jazda začínajúca v Holíčskom zámku toto zariadenie nevynechá.

    Ďalší významný objekt v našej lokalite je jediný zachovalý kostol z doby Veľkomoravskej ríše, teda z 9. storočia nášho letopočtu. Je to kostol Sv. Margity Antiochijskej. Táto stavba úzko súvisí s obydlím na opačnom brehu rieky Moravy pri obci Mikulčice. Sú tu známe vykopávky, treba ich navštíviť. Takže užil som si trocha histórie. Nebolo to vyložene o jazde na bicykli "A vo tom to je". 

Zopár foto je na odkaze tu: Cyklo 21.03.2012
                                            Kostol Sv. Margity Antiochilskej
                                            Kostol Sv. Margity Antiochijskej - moje foto

Malé Karpaty; VÁPENNÁ 752 m.n.m.

    Február roku 2012 odišiel od nás do minulosti. Tento mesiac je výnimočný z niekoľkých dôvodov, je to zimný mesiac, najkratší mesiac v roku a ďalšia výnimočnosť je v tom, že každý štvrtý rok býva prestupným. A tu je ten pes zakopaný. Vzhľadom na to, že minulý týždeň nás na našom prekrásnom Slovensku prekvapilo počasie, silné sneženie, nedali sa vykonávať činnosti ako by sme chceli...; skrátka a jasne bol som rozhodnutý, že pôjdem do Malej Fatry, v "dierach, nádherné ľadopády..", nedalo sa. Preto som sa rozhodol aspoň v posledný februárový deň na túru v Malých Karpatoch. V mojom veku 29. februára sa mi to už nemusí podariť, dožijem sa ďalšieho prestupného roku? "A o vo tom to je". Zase prekvapenie. 28. februára celý deň lialo ako z kanvy. Preložím termín na marec. Takže príjemné počasie jarného rangu vyšlo na 6. marec.
    Podhorská dedina Plavecké Podhradie 210 m.n.m., 8 hodín 08 minút, mínus 2 pod nulou, jasno. Vydávam sa na horný koniec a tu sa rozhodujem, vpravo či vľavo. Oklamem to dnes, doľava cesta sa spája s modrou značkou  takmer pod Báborskou vo výške asi 400 m.n.m. Báborská 541 m.n.m., Amonova lúka ďalej Klokoč 661 m.n.m. (na obrázku hore), sedlo Uhliská 570 m.n.m. a poďho prudko hore. 

    Teraz už len Mesačná lúka s prameňom v dolnej časti a o pár minút som na vrchole, teda na Vápennej 752 m.n.m. Čas 11 hodín 02 minút. Zopár fotografií a ide sa dole smer Sološnica. Klesanie je prudké, za 40 minút som v sedle pod Malou Vánennou. Za tento čas som zostúpil asi o 340 metrov. Prešiel som kusisko chráneného územia zvaného Roštún. Je to najväčšie chránené územie v Malých Karpatoch zahŕňajúce celú hrebeňovú časť Vápennej a Malej Vápennej. Domáci ju od pradávna volajú Roštún. Vchádzam pomaly dole do dediny Sološnica. Koncovka. Tu je nadmorská výška 230 m.n.m. Vchádzam pomaly do krčmy zvanej "Hostinec pod Roštúnom". Sadám ku stolu, v ponuke majú Kapustnicu a Borč. Ako spomienku na brata, si dávam Kapustnicu. Vždy ju jedával, keď sme spolu trávili nejednu chvíľku v prírode. Stačilo nostalgie...

Fotografie na odkaze tu:    Vápenná 752 m.n.m.; 2012.03.06

Malé Karpaty, Záruby 768 m.n.m., 30.január 2012

  Starý rok odišiel v kľude od nás. My si ďalej žijeme svoj život a ani si neuvedomujeme ako ten čas beží závratným tempom. Je koniec januára 2012. Náš oddiel JAMES sa akosi nenávratne rozpadol. Každý si našiel iných priateľov s ktorými sa vydáva občas do terénu. Ja som sa preregistroval do mestského oddielu HK JAMES Holíč. Tu som začínal ako člen oddielu VHT, vtedy tu bol predsedom ing. Vratislav Shaal známy to človek, vynikajúci organizátor, člen predsedníctva VZT ÚV ČSTV kedy bol predsedom pán Antonín Himl. Dosť nostalgie. Život ide ďalej a my ho musíme žiť tak, ako to je teraz, bez akýchkoľvek podmienok dávanych z minulosti. Skrátka spomeň si a ži.

    Je 30. január 2012, čas 07 hod. 58 minút, Smolenice, železničná stanica nadmorská výška 205 m.n.m. Pomaličky sa vyberám pod bukovú horu po žltej spojovacej značke. Tu stretávam obrovského vlčiaka, je akýsi prívetivý, pobehuje vôkol. Odháňam ho a pomaly pokračujem do kopca. Mám času dosť. Viem, že celú túru absolvujem v asi hodinovom predstihu pred odchodom vlaku.

    Vchádzam do bučiny, slniečko sa pomaly vyťahuje vyššie a vyššie, obloha je krásne modrá, skrátka nádherný deň. Tento rok nám tu na dolniakoch nedoprial snehu tak, ako to bolo v minulom roku až do výšky asi 600 metrov po snehu ani stopy. Chodník je tvrdý, zamrznutý, je bezvetrie, takže pri rozcestníku Pod Havraňou skalou vo výške 448 m.n.m., pri súbehu s červenou značkou vyzliekam bundu a dávam ju na batoh. Tu sú už prvé náznaky snehu. Ako tak pomaly stúpam, sledujem nádheru vytvorenú prírodou a už, už som pri Havranej skale. To značí, že ešte pár metrov a som na hrebeni. Teraz už len Havranica a už som na najvyššom kopci Malých Karpát, čo sú Záruby 768 m.n.m. Tu ako vždy fučí vietor ako keby mal byť koniec sveta. Takže zasa bunda, trocha čaju v závetrí, naproti je pekný výhľad do Záhorskej nížiny, nejaké foto. Tento pohľad sa nevyskytuje pravidelne, Bolo vidno hodne ďaleko, zasneženú Myjavskú pahorkatinu. Balím, ide sa dole, smer Smolenický zámok a je to.  Dole do Čertovho žľabu je taká strmina, že to vyzeralo na mačky. Sú pre istotu v batohu, palice na batohu, ale snažím sa ich nepoužiť, podarilo sa a je to bez pádu.
    Takmer pri zámku stretávam dokonca jedného, jediného turistu. Ide na Havraniu skalu a Záruby. Vidím zámok, pár foto, schádzam do dediny a padla.

Odkaz na foto:
Malé Karpaty - ZÁRUBY 2012.01.30

Štatistika:
Záruby hore
Záruby dole