Starý rok odišiel v kľude od nás.
My si ďalej žijeme svoj život a ani si neuvedomujeme ako ten čas beží
závratným tempom. Je koniec januára 2012. Náš oddiel JAMES sa akosi
nenávratne rozpadol. Každý si našiel iných priateľov s ktorými sa vydáva
občas do terénu. Ja som sa preregistroval do mestského oddielu HK JAMES
Holíč. Tu som začínal ako člen oddielu VHT, vtedy tu bol predsedom ing.
Vratislav Shaal známy to človek, vynikajúci organizátor, člen
predsedníctva VZT ÚV ČSTV kedy bol predsedom pán Antonín Himl. Dosť
nostalgie. Život ide ďalej a my ho musíme žiť tak, ako to je teraz, bez
akýchkoľvek podmienok dávanych z minulosti. Skrátka spomeň si a ži.
Je 30. január 2012, čas 07 hod. 58 minút, Smolenice, železničná stanica
nadmorská výška 205 m.n.m. Pomaličky sa vyberám pod bukovú horu po
žltej spojovacej značke. Tu stretávam obrovského vlčiaka, je akýsi
prívetivý, pobehuje vôkol. Odháňam ho a pomaly pokračujem do kopca. Mám
času dosť. Viem, že celú túru absolvujem v asi hodinovom predstihu pred
odchodom vlaku.
Vchádzam do bučiny, slniečko sa pomaly vyťahuje vyššie a vyššie,
obloha je krásne modrá, skrátka nádherný deň. Tento rok nám tu na
dolniakoch nedoprial snehu tak, ako to bolo v minulom roku až do výšky
asi 600 metrov po snehu ani stopy. Chodník je tvrdý, zamrznutý, je
bezvetrie, takže pri rozcestníku Pod Havraňou skalou vo výške 448
m.n.m., pri súbehu s červenou značkou vyzliekam bundu a dávam ju na
batoh. Tu sú už prvé náznaky snehu. Ako tak pomaly stúpam, sledujem
nádheru vytvorenú prírodou a už, už som pri Havranej skale. To značí, že
ešte pár metrov a som na hrebeni. Teraz už len Havranica a už som na
najvyššom kopci Malých Karpát, čo sú Záruby 768 m.n.m. Tu ako vždy fučí
vietor ako keby mal byť koniec sveta. Takže zasa bunda, trocha čaju v
závetrí, naproti je pekný výhľad do Záhorskej nížiny, nejaké foto. Tento
pohľad sa nevyskytuje pravidelne, Bolo vidno hodne ďaleko, zasneženú
Myjavskú pahorkatinu. Balím, ide sa dole, smer Smolenický zámok a je
to. Dole do Čertovho žľabu je taká strmina, že to vyzeralo na mačky. Sú
pre istotu v batohu, palice na batohu, ale snažím sa ich nepoužiť,
podarilo sa a je to bez pádu.
Takmer pri zámku stretávam dokonca jedného, jediného turistu. Ide na Havraniu skalu a Záruby. Vidím zámok, pár foto, schádzam do dediny a padla.
Odkaz na foto:
Malé Karpaty - ZÁRUBY 2012.01.30
Štatistika:
Záruby hore
Záruby dole
Vchádzam do bučiny, slniečko sa pomaly vyťahuje vyššie a vyššie,
obloha je krásne modrá, skrátka nádherný deň. Tento rok nám tu na
dolniakoch nedoprial snehu tak, ako to bolo v minulom roku až do výšky
asi 600 metrov po snehu ani stopy. Chodník je tvrdý, zamrznutý, je
bezvetrie, takže pri rozcestníku Pod Havraňou skalou vo výške 448
m.n.m., pri súbehu s červenou značkou vyzliekam bundu a dávam ju na
batoh. Tu sú už prvé náznaky snehu. Ako tak pomaly stúpam, sledujem
nádheru vytvorenú prírodou a už, už som pri Havranej skale. To značí, že
ešte pár metrov a som na hrebeni. Teraz už len Havranica a už som na
najvyššom kopci Malých Karpát, čo sú Záruby 768 m.n.m. Tu ako vždy fučí
vietor ako keby mal byť koniec sveta. Takže zasa bunda, trocha čaju v
závetrí, naproti je pekný výhľad do Záhorskej nížiny, nejaké foto. Tento
pohľad sa nevyskytuje pravidelne, Bolo vidno hodne ďaleko, zasneženú
Myjavskú pahorkatinu. Balím, ide sa dole, smer Smolenický zámok a je
to. Dole do Čertovho žľabu je taká strmina, že to vyzeralo na mačky. Sú
pre istotu v batohu, palice na batohu, ale snažím sa ich nepoužiť,
podarilo sa a je to bez pádu.Takmer pri zámku stretávam dokonca jedného, jediného turistu. Ide na Havraniu skalu a Záruby. Vidím zámok, pár foto, schádzam do dediny a padla.
Odkaz na foto:
Malé Karpaty - ZÁRUBY 2012.01.30
Štatistika:
Záruby hore
Záruby dole
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára