Malé Karpaty, Vysoká 754 m.n.m.; 6. január 2010

   Ráno ako je zvykom vlakom do Šaštína ako obvykle, príchod o 07.04 hodín. Alino upratoval pred domom sneh čerstvo napadnutý. Do rána napadalo asi 10 centimetrov a stále ešte sneží.

    V kuchyni sa motáme, Alino niečo zje, varíme čaj a hodnotíme čo sa asi dnes stane. Plánovaný odchod bol na 08.00 hodín, ale Steve (takto budem nazývať nášho klubového kolegu Štefana Iršu) mešká. S Alinom ideme zistiť čo sa deje. Počasie sa podpísalo pod neskorší odchod, tiež povinnosti upratať sneh pred domom a samotnou garážou.

    Počasie prijateľné, sneženie, bezvetrie a teplota okolo mínus dva stupne celzia. Steve štartuje automobil, my pomaly odchádzame domov pre batohy. Medzi tým Steve prichádza, my berieme batožinu, naložíme do auta, lúčime sa s matkou, odchádzame smerom na Borský Mikuláš, Mikulášov, Plavecký Mikuláš do Rohožníka. Vítame sa so Steve-ovým bratom Mirom, berieme batohy a odchádzame na túru. Počasie je aj tu nezmenené, sneženie a asi mínus dva stupne pod nulou. Prechádzame okolo prvého zaujímavého objektu, zvonice, robíme prvé zábery. Miro ešte pripomína, vzadu je židovská motlitebňa. Prechádzame cez hlavnú cestu a sme na modrej značke vedúcej až takmer na vrchol nášho cieľa Vysoká 754 m.n.m.

Vychádzame z dediny, prechádzame cez koľajisko a po modro značenom chodníku stúpame pod bukovú horu. Je tu nádherne, bučina je bez lístia, predsa je zima a má to svoje čaro. Brodíme sa snehom k prvému zaujímavému bodu Olšákov mlyn, je to síce zrúcanina, ale zaujímavá. Potok bez názvu sa vinie vpravo v smere chôdze, asi po polhodine sa popod cestu presúva na ľavú stranu a vpravo je pred nami nádherná vápencová skala. Miestni ju volajú skalka. Cesta stále vedie bukovým lesom asi až do nadmorskej výšky 700 m.n.m. a to sme urobili asi 500 výškových metrov. Tu je to už len strmé stúpanie až  po dosiahnutie vrcholu. V tomto teréne stretávame skupinu turistov z Bratislavy. Je ich úctihodný počet, ešte vtipkujeme, aká električka prišla a či nemala meškanie. Ich vedúci na to, odpočívajte, aspoň sa nemusíte hanbiť za to, že nevládzete. Už sa cítime na vrchole a to aj z toho dôvodu, že sa čím viac ochladzuje, sneží menej, pribúda nízka oblačnosť, čo sa prejavuje ako hmla. Ideme po hrebeni, vpravo dole je asi 50 metrový zráz, vápencové skaly sú namrznuté, treba dávať pozor, aby nedošlo k úrazu.

    A je to tu. Na vrchole vidíme obrovský drevený kríž. Postupne sa pri ňom schádzame, podávame si ruky na znak úcty a vďaky, že nám bolo dopriate vystúpiť až sem.

  

zľava Alino, Miro Irša, Steve, Zdenko

Robíme pár záberov na pamiatku. Teraz príde  pár pohodových minút, Steve naleje vynikajúcej slivovice len Mirovi a mne, vzhľadom na to, že Alino je abstinent a Steve bude zase šoférovať. Pripíjame si, ale je treba doplniť aj energiu. Steve si v závetrí uvarí polievku, ostatní si vychutnávame proviant donesený v batohoch, zapíjame teplým čajom.  Je tu nádherne, mladý buk má na konároch srieň tak nádhernú, že sa cítime ako v ľadovom kráľovstve. Viditeľnosť sa ani na chvíľu nezlepšuje, dohľad je asi tak na 500 metrov, čo nám bráni k nádherným pohľadom na Záhorie, prekrásne borové lesy, dokonca vojenské letisko Kúchyňa. Ale nič z toho. Myslím si, že to je momentálne na škodu, ale predsa počasie sa zmení a tá nádhera tu zostane na veky, dokonca tu bude aj keď my tu nebudeme alebo sa budeme na túto nádheru pozerať zhora, keď nám to bude dopriate. V pozadí je vidno len nízku oblačnosť, prejavujúcu sa ako hmla, pretože sa rýchlo začal zvyšovať tlak. Takže ešte chvíľu pobudneme, začneme zostupovať pretože sa skoro stmieva a chceme prísť dole ešte za svetla. Začína sa ochladzovať a na vrcholovej časti začína byť zľadovatený a šmykľavý terén. Posledné fotografie, začíname opatrne zostupovať. Cesta zostupu je tá istá, takže máme vyšliapaný chodník, len strmá časť je veľmi zľadovatená a zošmýkaná predchádzajúcim zostupom veľkého počtu turistov. Títo pokračovali až na Zochovú chatu.

Ľadové kráľovstvo Záhoria

    My odbočíme vpravo a pokračujeme postupne dole až do Rohožníka.V miestnom hostinci doplníme tekutiny, prichádzame k Mirovmu bydlisku, ukladáme batohy do auta. Rozlúčime sa, poďakujeme za príjemne strávený deň a vyrážame na spiatočnú cestu domov.

     Takto sme trávili deň Trojkráľový...

Fotografie:

http://picasaweb.google.sk/zdenkostrelec/Vysoka060110#