Tohtoročná sezóna bola zahájená dňa 2. januára 2010
Zahájenie som vykonal výstupom na najvyšší vrchol Malých Karpát, Záruby 768 m.n.m., spolu s bratom Alojzom. V ďalšom texte bude o ňom zmienka vždy pod meno Alino.
Takto ho voláme od malička. Ani neviem ako k tejto prezívke prišlo, ale
koniec koncov nie je na nej nič hanlivé a je to dlhoročný návyk.
Ráno som pricestoval do Šaštína vlakom. Tu sme spolu s bratom
zhodnotili situáciu a rozhodli, že ďalším vlakom cestujeme do Smoleníc.
Počasie dobré, sneženie, teplota asi okolo nuly, viditeľnosť dobrá.
Dobré rozhodnutie, nemáme čo banovať.
Takže príchod do železničnej stanice Smolenice o 09.49 hodín SEČ.
Na stanici prvé tohto ročné foto a nástup na túru. Po žltej turistickej
značke smerom k obalovačke po ceste spevnenej asfaltom, potom kúsok po
panelke a sme v bučine. Po mierne zasneženom chodníku stúpame k Havranej
skale, tu sa na chvíľu zastavíme a urobíme prvé tohto ročné zábery v
Malých Karpatoch.
Mierne
zasnežená Havrania skala nám dala za povinnosť, zastaviť sa aspoň na
chvíľu a pospomínať na dni, ktoré sme tu strávili už skôr. Pokračujeme
ďalej dolným chodníkom. Je to lesný neznačený chodník vedený po
vrstevnici až na modrú spojovaciu značku vedenú od Smolenického zámku až
na Brezinky. Po chvíli chôdze stretávame prvých turistov s psíkom,
zastavujeme sa na chvíľu, prehodíme zopár slov a znova pokračujeme až do
Čertovho žľabu. Nasleduje odbočenie na zelenú značku vedúcu takmer pod
vrchol najvyššieho kopca Záhoria a našich Malých Karpát. Je to prudké
stúpanie s prevýšením asi 130 metrov. Potom je to už len pár metrov na
samotný vrchol. Pod vrcholom nastáva silné prúdenie, severný studený
vietor, nepríjemný. Ale nám to nevadí, pretože máme príjemný pocit. Pod
vrcholom zastavujeme z dvoch dôvodov. Prvým je rozhodovanie o spiatočnej
ceste, snáď ani nie rozhodovanie, ale len konštatovanie, kade vedie
červená značka kopírujúca hrebeň Malých Karpát. Vzhľadom na to, že sme
na hrebeni, je mierne zasnežený, po predchádzajúcom odmäku zľadovatený.
Takže je nutné dávať veľký pozor pri chôdzi aj keď používame palice. Je
to výborná turistická pomôcka. Druhým dôvodom je fotografovanie.
Nemôžeme si odpustiť urobiť snímok s vápencovou skalou, bralom
vystupujúcim z južnej strany. Takže balíme a vystupujeme konečne na
vrchol. Ten je niekoľko metrov za skalou, ktorú obchádzame z pravej
strany v smere chôdze a už konečne vidíme dvojkríž stojaci vľavo od
vrcholu označený smerníkom s nadmorskou výškou 768 m.n.m. A sme na
vrchole. Na vrchole si s Alinom podávame ruky na znak dosiahnutia
dnešného cieľa a vzájomnej radosti.
Na chvíľu dávame dole rukavice, robíme pár záberov, schádzame dole do
závetria aby sme sa napili čaju. Toto foto nám urobili mladí turisti so
psíkom. Počas pobytu na vrchole pribudol ďalší návštevník.
Cieľ bol dosiahnutý, nastáva už len zostup. Teraz už len po hrebeni a
stále s miernym klesaním. Na hrebeni riadne fučí, takže sa snažíme
dosiahnuť skôr závetrie. Prechádzame cez Havranicu s výškou 717 m.n.m.,
takže sme zostúpili asi o 50 výškových metrov. Po chvíli vchádzame do
bučiny, chodník je nižšie hrebeňa, sme v závetrí, pocitová teplota sa
mení k lepšiemu. Stále zostupujeme až na kótu 520 metrov na Havranej
skale. Ešte niekoľko metrov a sme na rozcestníku, tu odbočujeme vpravo a
smerujeme pomaly dole až na stanicu Smolenice.
Nasleduje chvíľa čakania na vlak s odchodom o 15.12 hodín a
následná cesta domov. Takto sme trávili druhý deň v Novom roku 2010.
Nedá mi spomenúť aj návštevu nášho kolegu s JAMES Štefana Iršu v
Šaštíne. Chvíľu sme pohovorili, družný rozhovor samozrejme o VHT, jeho
bývalých aktivitách v Alpách a následne o plánoch, ktoré musíme
zrealizovať v tohto ročnej sezóne.
Vrchol Zárub trocha inak...
Fotografie:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára