Je sobota, 20. marec 2010, deň pred
prvým jarným dňom. Jeho oslavu sme vykonali krásnou kondičnou túrou v
Malých Karpatoch takzvaným Malým Malokarpatským okruhom. A účastníci? No
predsa môj brat Alino a ja. Začíname tradične na železničnej stanici
Smolenice. Tá je v nadmorskej výške 204 metrov, najvyšší plánovaný
výškový bod sú Záruby 768 m.n.m. Alino naštartuje GPS, aby sme mali
záznam o našej trase, ja kontrolujem ešte ako nám idú naspäť vlaky a
vyrážame pomaly pod horu. Po žltej značke sa pomaly blížime k
rozcestníku Pod Havraňou skalou vo výške 448 m.n.m., tu odbočíme vľavo
smerom pod Havraniu skalu. Sme na červenej značke pomenovanú v Malých
Karpatoch ako Cesta hrdinov SNP. Tu dostihneme prvých turistov, pýtame
sa akú trasu plánujú urobiť a pomaly pokračujeme ďalej. Pod Havraňou
skalou zastavujeme, pozeráme čo sa za tých pár dní, čo sme tu neboli
zmenilo. Sneh zmizol, objavujú sa sem tam snežienky, zo zeme sa tlačia
prvé listy Cesnaku medvedieho, skrátka jar je tu. Dlho sa nezdržíme lebo
pred nami je viac ako polovica túry. Potrebujeme sa dostať až do
Čertovho žľabu. Stále stúpame a stúpame a ani si neuvedomujeme, že sme
vystúpili do výšky 625 metrov nad morom, t.j. do sedla pod Zárubami. Čo
sme nastúpali, musíme zase zísť dole, pretože ideme dole na Brezinky a
tie sú v nadmorskej výške asi 349 metrov. A potom znova hore na hrebeň k
jednému zo strážnych hradov Ostrý kameň. Takže sme sa trocha zase
zapotili, výška 562 m.n.m. Začal nepríjemný vietor, vymenili sme si
čapice, aby nám ich veľmi silný nárazový vietor neodniesol do doliny. V
závetrí dopĺňame tekutiny, dávame si niečo do úst. Je tu nádherne, ale
musíme pokračovať a teraz len po hrebeni až na Záruby. Tento úsek je
jeden z najkrajších, vápencové bralá v úctihodnej dĺžke sú obnažené, z
jednej strany strmý zráz, z druhej o niečo miernejší a zarastený
bučinou. Treba nastúpať asi 120 metrov a sme na Zárubách.
Tento
rok je to tretí raz, čo sme na najvyššom bode Malých Karpát. Je tu
skupina poľských turistov pracujúcich v Trnave. Chvíľu pobudneme a
zostáva len klesanie dolu cez Havranicu, Havraniu skalu dole až na
stanicu Smolenice. Občerstvenie a cesta domov.
Takto sme oslávili koniec zimy a začiatok jari. Na niektorých fotografiách je vidno ešte posledné zbytky snehu.
Fotografie:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára