Ako som sa učil bicyklovať

    Je 21.marec 2012 poobede, 12 hodín 30 minút, teplota +20° C, jasno, mierny severozápadný vietor. Skrátka druhý jarný deň. Ako to, že druhý, pretože rovnodennosť nastala už 20. marca a bude to tak ešte ďalších 90 rokov. Skrátka a jasne takto si to zariadila príroda.

    Vytiahnem z pivnice bicykel, sadám naň a zisťujem, že viem jazdiť. Takže smer Hodonín, mám tam čo to vybaviť a potom na spiatočnej ceste schádzam pravo dole na hrádzu rieky Moravy na slovenskej strane. Je tam vybudovaná cyklotrasa, so spevneným asfaltovým povrchom, vedúca až po hrad DEVÍN. Cyklotrasa vedie aj po moravskej strane až po hraničný priechod Brodské - Lanžhot. Ja som sa pre krátkosť času vybral po našej strane s tým, že navštívim aspoň niektoré dôležité pamiatky. Je to jasné, odbočujem do obce Kopčany. Nádherná stavba žrebčín zvaný ŠTÍT, bola vybudovaná za vlády Márie Terézie a jej manžela Františka Lotrínskeho. Pestovali sa tu kone do voza, koča, jazdecké. Vojaci tu vykonávali jazdecký výcvik. Stavba sa začala rekonštruovať pomocou európskych fondov, lebo bola dlhodobo zanedbávaná.
    Dnes sú tu v chove koníčky jazdecké, parkúrove. Preteká sa tu často, dokonca aj Hubertová jazda začínajúca v Holíčskom zámku toto zariadenie nevynechá.

    Ďalší významný objekt v našej lokalite je jediný zachovalý kostol z doby Veľkomoravskej ríše, teda z 9. storočia nášho letopočtu. Je to kostol Sv. Margity Antiochijskej. Táto stavba úzko súvisí s obydlím na opačnom brehu rieky Moravy pri obci Mikulčice. Sú tu známe vykopávky, treba ich navštíviť. Takže užil som si trocha histórie. Nebolo to vyložene o jazde na bicykli "A vo tom to je". 

Zopár foto je na odkaze tu: Cyklo 21.03.2012
                                            Kostol Sv. Margity Antiochilskej
                                            Kostol Sv. Margity Antiochijskej - moje foto

Malé Karpaty; VÁPENNÁ 752 m.n.m.

    Február roku 2012 odišiel od nás do minulosti. Tento mesiac je výnimočný z niekoľkých dôvodov, je to zimný mesiac, najkratší mesiac v roku a ďalšia výnimočnosť je v tom, že každý štvrtý rok býva prestupným. A tu je ten pes zakopaný. Vzhľadom na to, že minulý týždeň nás na našom prekrásnom Slovensku prekvapilo počasie, silné sneženie, nedali sa vykonávať činnosti ako by sme chceli...; skrátka a jasne bol som rozhodnutý, že pôjdem do Malej Fatry, v "dierach, nádherné ľadopády..", nedalo sa. Preto som sa rozhodol aspoň v posledný februárový deň na túru v Malých Karpatoch. V mojom veku 29. februára sa mi to už nemusí podariť, dožijem sa ďalšieho prestupného roku? "A o vo tom to je". Zase prekvapenie. 28. februára celý deň lialo ako z kanvy. Preložím termín na marec. Takže príjemné počasie jarného rangu vyšlo na 6. marec.
    Podhorská dedina Plavecké Podhradie 210 m.n.m., 8 hodín 08 minút, mínus 2 pod nulou, jasno. Vydávam sa na horný koniec a tu sa rozhodujem, vpravo či vľavo. Oklamem to dnes, doľava cesta sa spája s modrou značkou  takmer pod Báborskou vo výške asi 400 m.n.m. Báborská 541 m.n.m., Amonova lúka ďalej Klokoč 661 m.n.m. (na obrázku hore), sedlo Uhliská 570 m.n.m. a poďho prudko hore. 

    Teraz už len Mesačná lúka s prameňom v dolnej časti a o pár minút som na vrchole, teda na Vápennej 752 m.n.m. Čas 11 hodín 02 minút. Zopár fotografií a ide sa dole smer Sološnica. Klesanie je prudké, za 40 minút som v sedle pod Malou Vánennou. Za tento čas som zostúpil asi o 340 metrov. Prešiel som kusisko chráneného územia zvaného Roštún. Je to najväčšie chránené územie v Malých Karpatoch zahŕňajúce celú hrebeňovú časť Vápennej a Malej Vápennej. Domáci ju od pradávna volajú Roštún. Vchádzam pomaly dole do dediny Sološnica. Koncovka. Tu je nadmorská výška 230 m.n.m. Vchádzam pomaly do krčmy zvanej "Hostinec pod Roštúnom". Sadám ku stolu, v ponuke majú Kapustnicu a Borč. Ako spomienku na brata, si dávam Kapustnicu. Vždy ju jedával, keď sme spolu trávili nejednu chvíľku v prírode. Stačilo nostalgie...

Fotografie na odkaze tu:    Vápenná 752 m.n.m.; 2012.03.06