Ráno ako je zvykom vlakom do
Šaštína ako obvykle, príchod o 07.04 hodín. Alino upratoval pred domom
sneh čerstvo napadnutý. Do rána napadalo asi 10 centimetrov a stále ešte
sneží.
V kuchyni sa
motáme, Alino niečo zje, varíme čaj a hodnotíme čo sa asi dnes stane.
Plánovaný odchod bol na 08.00 hodín, ale Steve (takto budem nazývať
nášho klubového kolegu Štefana Iršu) mešká. S Alinom ideme zistiť čo sa
deje. Počasie sa podpísalo pod neskorší odchod, tiež povinnosti upratať
sneh pred domom a samotnou garážou.
Počasie prijateľné, sneženie, bezvetrie a teplota okolo mínus dva
stupne celzia. Steve štartuje automobil, my pomaly odchádzame domov pre
batohy. Medzi tým Steve prichádza, my berieme batožinu, naložíme do
auta, lúčime sa s matkou, odchádzame smerom na Borský Mikuláš,
Mikulášov, Plavecký Mikuláš do Rohožníka. Vítame sa so Steve-ovým bratom
Mirom, berieme batohy a odchádzame na túru. Počasie je aj tu nezmenené,
sneženie a asi mínus dva stupne pod nulou. Prechádzame okolo prvého
zaujímavého objektu, zvonice, robíme prvé zábery. Miro ešte pripomína,
vzadu je židovská motlitebňa. Prechádzame cez hlavnú cestu a sme na
modrej značke vedúcej až takmer na vrchol nášho cieľa Vysoká 754 m.n.m.
Vychádzame
z dediny, prechádzame cez koľajisko a po modro značenom chodníku
stúpame pod bukovú horu. Je tu nádherne, bučina je bez lístia, predsa je
zima a má to svoje čaro. Brodíme sa snehom k prvému zaujímavému bodu
Olšákov mlyn, je to síce zrúcanina, ale zaujímavá. Potok bez názvu sa
vinie vpravo v smere chôdze, asi po polhodine sa popod cestu presúva na
ľavú stranu a vpravo je pred nami nádherná vápencová skala. Miestni ju
volajú skalka. Cesta stále vedie bukovým lesom asi až do nadmorskej
výšky 700 m.n.m. a to sme urobili asi 500 výškových metrov. Tu je to už
len strmé stúpanie až po dosiahnutie vrcholu. V tomto teréne stretávame
skupinu turistov z Bratislavy. Je ich úctihodný počet, ešte vtipkujeme,
aká električka prišla a či nemala meškanie. Ich vedúci na to,
odpočívajte, aspoň sa nemusíte hanbiť za to, že nevládzete. Už sa cítime
na vrchole a to aj z toho dôvodu, že sa čím viac ochladzuje, sneží
menej, pribúda nízka oblačnosť, čo sa prejavuje ako hmla. Ideme po
hrebeni, vpravo dole je asi 50 metrový zráz, vápencové skaly sú
namrznuté, treba dávať pozor, aby nedošlo k úrazu.
A je to tu. Na vrchole vidíme obrovský drevený kríž. Postupne sa pri
ňom schádzame, podávame si ruky na znak úcty a vďaky, že nám bolo
dopriate vystúpiť až sem.
Robíme pár záberov na pamiatku. Teraz príde pár pohodových minút,
Steve naleje vynikajúcej slivovice len Mirovi a mne, vzhľadom na to, že
Alino je abstinent a Steve bude zase šoférovať. Pripíjame si, ale je
treba doplniť aj energiu. Steve si v závetrí uvarí polievku, ostatní si
vychutnávame proviant donesený v batohoch, zapíjame teplým čajom. Je tu
nádherne, mladý buk má na konároch srieň tak nádhernú, že sa cítime ako
v ľadovom kráľovstve. Viditeľnosť sa ani na chvíľu nezlepšuje, dohľad
je asi tak na 500 metrov, čo nám bráni k nádherným pohľadom na Záhorie,
prekrásne borové lesy, dokonca vojenské letisko Kúchyňa. Ale nič z toho.
Myslím si, že to je momentálne na škodu, ale predsa počasie sa zmení a
tá nádhera tu zostane na veky, dokonca tu bude aj keď my tu nebudeme
alebo sa budeme na túto nádheru pozerať zhora, keď nám to bude dopriate.
V pozadí je vidno len nízku oblačnosť, prejavujúcu sa ako hmla, pretože
sa rýchlo začal zvyšovať tlak. Takže ešte chvíľu pobudneme, začneme
zostupovať pretože sa skoro stmieva a chceme prísť dole ešte za svetla.
Začína sa ochladzovať a na vrcholovej časti začína byť zľadovatený a
šmykľavý terén. Posledné fotografie, začíname opatrne zostupovať. Cesta
zostupu je tá istá, takže máme vyšliapaný chodník, len strmá časť je
veľmi zľadovatená a zošmýkaná predchádzajúcim zostupom veľkého počtu
turistov. Títo pokračovali až na Zochovú chatu.
zľava Alino, Miro Irša, Steve, Zdenko
Robíme pár záberov na pamiatku. Teraz príde pár pohodových minút,
Steve naleje vynikajúcej slivovice len Mirovi a mne, vzhľadom na to, že
Alino je abstinent a Steve bude zase šoférovať. Pripíjame si, ale je
treba doplniť aj energiu. Steve si v závetrí uvarí polievku, ostatní si
vychutnávame proviant donesený v batohoch, zapíjame teplým čajom. Je tu
nádherne, mladý buk má na konároch srieň tak nádhernú, že sa cítime ako
v ľadovom kráľovstve. Viditeľnosť sa ani na chvíľu nezlepšuje, dohľad
je asi tak na 500 metrov, čo nám bráni k nádherným pohľadom na Záhorie,
prekrásne borové lesy, dokonca vojenské letisko Kúchyňa. Ale nič z toho.
Myslím si, že to je momentálne na škodu, ale predsa počasie sa zmení a
tá nádhera tu zostane na veky, dokonca tu bude aj keď my tu nebudeme
alebo sa budeme na túto nádheru pozerať zhora, keď nám to bude dopriate.
V pozadí je vidno len nízku oblačnosť, prejavujúcu sa ako hmla, pretože
sa rýchlo začal zvyšovať tlak. Takže ešte chvíľu pobudneme, začneme
zostupovať pretože sa skoro stmieva a chceme prísť dole ešte za svetla.
Začína sa ochladzovať a na vrcholovej časti začína byť zľadovatený a
šmykľavý terén. Posledné fotografie, začíname opatrne zostupovať. Cesta
zostupu je tá istá, takže máme vyšliapaný chodník, len strmá časť je
veľmi zľadovatená a zošmýkaná predchádzajúcim zostupom veľkého počtu
turistov. Títo pokračovali až na Zochovú chatu. 
Ľadové kráľovstvo Záhoria
My odbočíme vpravo a pokračujeme postupne dole až do Rohožníka.V
miestnom hostinci doplníme tekutiny, prichádzame k Mirovmu bydlisku,
ukladáme batohy do auta. Rozlúčime sa, poďakujeme za príjemne strávený
deň a vyrážame na spiatočnú cestu domov.
Takto sme trávili deň Trojkráľový...
Fotografie:
