ZÁPADNÉ TATRY alebo rozlúčka so sezónou

ZÁPADNÉ TATRY alebo rozlúčka z tohoto ročnou sezónou

    Je streda 21. september 2011, spolu s Aničkou odchádzame do Veľkého Borového. Máme naplanovanú rozlúčku z tohoto ročnou turistickou sezónou a zároveň s jej aktivitami vo vysokohorskom prostredí. Jej vek, o pár mesiacov 70 rokov, preto takéto rozhodnutie.

    Niekoľko etapové strávenie počas babieho leta sme rozdelili na prechod Kvačianskou dolinou... Je to nádherná vychádzka. Z Veľkého Borového vchádzame do doliny. Suché dni počas tohto leta vykonali svoje. Na hornom konci je potok riadne vyschnutý, sem tam sa objaví len kaluž vody. Ideme stále dolu, po dokonale upravenom chodníku, takže nič namáhavé. Je to o rozchodení sa. Počasie je na túto dobu nádherné, na oblohe žiaden mrak. Prichádzame na Oblazy, vykonávame prehliadku mlynov, náhonu, mlynského kolesa a pomaly sa uberáme domov na Huty.
    Fotografie sú na odkaze:
    Liptov - OBLAZY
    Takže nasledujúci deň je štvrtok 22. september 2011, ťažký to bude dnešný deň. Stojíme na konci asfaltovej cesty pred Bufetom pri Taťliakovom jazere. A teraz čo. Dole po asfaltke alebo aspoň vôkol plies. Je rozhodnuté. Bufet je ešte zatvorený, ideme k jazeru, po chvíli sa vrátime späť, vchádzame na chodník vedúci do Smutnej doliny. Kráčame pomaly hore. Je nízka oblačnosť, preto je dosť veľká vlhkosť vzduchu a nie príliš veľká dohľadnosť.

Tu sme niekoľko metrov vyššie ponad jazerom, predpokladaná zastávka s  pitným režimom je na rozcestí Smutnej doliny vo výške 1552 m.n.m. A ani sa nenazdáme a sme tu. Pohodička, nejaký vitamín a pitný režim. Trocha oddychu a poďme traverzom pod Kopami k prvému plesu. Slniečko nám príjemne hreje na chrbát, sem tam sa zastavíme pozeráme tú krásu vytvorenú prírodou. Pri prvom plese posedíme, odpočinok musí byť. Stále stúpame, najhorší úsek je predsa len pred nami a to medzi druhým a tretím plesom. V prudkom stúpaní odpočívame častejšie. Roky robia svoje, kondícia už nie je taká aká je u mladých, stále nikoho sme nestretli v tomto úseku. Na chodníku po rozcestie nás stretla skupina mladých, lepšie povedané predbehla... títo ale pokračovali do Smutného sedla. Až po štvrté pleso ani človiečika, tu odpočívame, sme vo výške 1722 m.n.m., čaká nás cesta dolu. Na zostupe stretávame niekoľko turistov. Schádzame až na Rázcestie nad predným zeleným, odpočinok a potom až na Adamcuľu.
 
    Fotografie sú na odkaze:
    Roháčske plesá

   Dávame si deň odpočinku, po ňom absolvujeme prehliadku Skanzenu Oravskej dediny v Brestovej. Stretávame tu dokonca Záhoráka rodáka zo Závodu.
   Fotografie sú na odkaze:
   Múzeum Oravskej dediny Brestová