Je nedeľné pekné ráno, sedíme si v
apartmáne, pozeráme ranné správy na TA3. Prehodíme pár viet a Anička mi
vraví, choď sa niekde prejsť. Ja budem doma, po obede sa má grilovať,
určite to stihneš. Vyber si niečo ľahšie, aby si prišiel domov. Dávam si
do batoha pár vecí potrebných na túto túru, niečo na pitie, Tatranky,
syr a ide sa.
Jednoduchá záležitosť. Aby som nikoho neotravoval, idem pomaly po
ceste, stopnem ihneď prvé auto a mám šťastie. Zavezie ma až na štart,
teda k pomníku padlého hrdinu v SNP Jána Šišku alebo podľa turistického
značenia na Rázcestie PRTE 795 m.n.m. Je to paráda. Zapínam merače na
hodinkách je čas 09.06 hodín VEČ. Vydávam sa pomaly po asfaltovej ceste
do doliny až k uzávere, predo mnou a ani za mnou nikoho. Podľa značenia
by mi mala cesta do sedla Pálenica trvať asi tri hodiny. Pred závorou
stretávam dve mladé poľské mamičky s deťmi, pýtam sa na cieľ ich cesty,
majú opačnú stranu. Mne sa to nepozdávalo, je to aj pre dospelých
namáhavé a na celý deň. Idem, idem, vo výške 1 400 m.n.m. dohoním
turistu taliana z mesta Miláno. Podľa jeho slov nie je v tejto lokalite
po prvý krát, skrátka sa tu vyzná. Po krátkej prestávke a debate
pokračujem a som už v sedle Pálenica vo výške 1 573 m.n.m., čas
prijateľný ušetril som nejaké minúty. Fotoaparát nastavujem na
samospúšť, urobím pár obrázkov. Nie je to ako keď sme minimálne vo
dvojici. Vychutnávam si prostredie, krásu nášho nádherného Slovenska. Po
ľavej ruke mám Pálenicu, Zuberec, Brestovú, po pravej krásavca
vytvoreného z vápenca SIVÝ VRCH. Prví schádzajúci z opačnej strany a to
je znak, že nie sú poslední. Na vrchol je to len asi pol hodiny, ale
neponáhľam sa. Stretávam českých turistov, pýtam sa ich akým autobusom
(číslo spoja) prišli, lebo ich bolo asi 20. Majú z toho srandu, počkám
až zostúpia. Som na kopci, pobudnem ako vždy zopár minút venujem
spomienkou na moju mamičku, blízkych a poďho dole.
Tak toto musím absolvovať. Radové skaly alebo ako sa voľakedy táto
lokalita nazývala Skalné mesto. Po Biele skaly to je nádhera. Sem tam aj
trocha lezenia, ale tomto nádhernom počasí je vidno na Oravu a to
vpravo, je vidno až Oravskú priehradu, na opačnú stranu - teda Liptov
zase Liptovskú Maru. Tu je viacej turistov, vychutnávajú si babie leto
na horách, a ani sa im nechce dole do doliny. To však nie je možné.
Tesne pod Bielymi skalami stretávam príjemných ľudí zo Žiliny, takže sme
sa dali do rozhovoru a pokračujeme nadol spolu. Voda sa mi pomaly míňa a
čakám na studničku pri odpočívadle. Mám smolu, pred pár dňami keď som
išiel hore z opačnej strany bola v poriadku a teraz je poškodená
lesníkmi. Idem vyššie, naberiem vody z potôčika aby som uhasil smäd. ...
Idem po lúke dolu a grilovači ma zbadali a kývajú na pozdrav,
prichádzam ku kolibe, mám naliatu pálenku, guláš... skrátka pohoda. Zase
jeden nádherný deň strávený...
Fotografie na odkaze:
Sivý vrch
Štatistika:
