Je 11.
august 2010, čas 13.36 hodín, po búransky "púl drehej", miesto
ČERTOVICA, známy to horský
prechod z rozhlasu a televízie...; Brat Alino
a ja sedíme na terase Motorestu Čertovica a dávame si jelení guláš a
dopĺňame tekutiny na dnešnú časť túry. Plán prechodu hrebeňa sme
naplánovali na tri etapy, ale počas túry sme operatívne zmenili na dve
časti... Vedúcim na túto akciu je brat Alino, takže treba rešpektovať
jeho príkazy... Cítime sa dobre a dnešný deň si chceme vychutnať,
počasie je nádherné, vietor takmer žiaden. A ideme na to. Prechádzame
cez veľmi frekventovanú cestu k známej to červenej značke a už sme na
horskom chodníku, magistrále vedúcej po celom vrchole, začíname teda na
východnej časti západnej časti Nízkych Tatier. Ponad lyžiarskym areálom v
hornej časti, tesne pred vstupom do lesa sa otáčame späť a vidíme tú
nádheru, na ktorú môže byť hrdý každý slovák. Začiatok výstupu je trocha
náročnejší vzhľadom na stúpanie, ale trocha sme trénovali takže nám to
nevadí. Pri vstupe do kosodreviny sa zastavujeme a hodnotíme pohľady
smerom na Vysoké Tatry, v diaľke je vidno Kriváň, doľava zase Západné
Tatry a potom naša srdcová záležitosť Malá Fatra. Nádherná je aj
Liptovská Mara, ale pokračujeme ďalej. Tu sa cítim ako na korze, chodník
nádherný, takmer rovina, nepripadá mi to ako v horách. Je to asi tým,
že vnímame len pre nás tie najzaujímavejšie objekty. Dnešný deň by sme
mali
ukončiť na chate M.R.Štefánika pod Ďumbierom, a tak sa aj stalo. Teraz
už len večera, odpočinok a pokračovanie. Večer ešte sledujeme nádhernú
oblohu. Ráno vstávame pomerne skoro, kontrolujeme výstroj, tekutiny.
Raňajky vynechávame a pokračujeme o 06.00 hodín smerom na Ďumbier. Zo
sedla pod Ďumbierom nazývanom Krúpovo sedlo odbočujeme na vrchol Ďumbier
2043 m.n.m. Tesne pod vrcholom nás vítajú pasúci sa kamzíci. Na vrchole
robíme pár záberov. Dlho sa nezdržíme, plánovaný odpočinok je na
Kamennej chate pod druhým najvyšším kopcom na Chopku. Pod Chopkom z
východnej strany sa zastavujeme na fotografovanie stáda kamzíkov. Majú
tri mláďatá a my máme radosť, že vidíme jeden z pokladov fauny našich
hôr. Na Kamennej chate sme zavčasu, medzičas je vynikajúci, guláš je
výborný, nie je ani 10 hodín a tu vzniká myšlienka dokončiť hrebeňovku
ešte dnes. Je rozhodnuté, ďalšia dlhšia prestávka bude až na Ďurkovej.
Tempo sme nasadili vodcovské, aby sme vydržali tento nápor na fyzičku a
psychiku. Ani nevieme ako a schádzame dole k útulni Ďurková, pani
chatárka pripravuje kapustu, pečené mäso a knedle k večeri. Vzhľadom na
to, že už nemáme až do cieľa sa dostať k tekutinám treba doplniť všetky
fľaše. Chatárka sa nás pýta či chceme urobiť rekord... A teraz hore do
kopca, z kopca a takto to bude trvať až do konca túry. Nekonečná cesta
je do Hiadelského sedla. Teraz už len Kozí chrbát, tu nás zastihla tma,
pri svetle čelovky až na Donovaly. Na poslednom stúpaku sme sa riadne
zapotili. Na vrchole vidíme svetlá Donoval, Banskej Bystrice a teraz po
holi, potom kus lesom a o 23 hodín 08 minút sme pri kaplnke na
Donovaloch, ďakujeme panne Márii za v zdraví dokončenú túru...
ŠTATISTIKA:
dĺžka trasy: 51,25 km
stúpanie v úsekoch: 25,45 km
klesanie v úsekoch: 25,80 km
maximálna výška 2 043,00 m.n.m. (Ďumbier)
minimálna výška 1 040,00 m.n.m. (Polianka - Donovaly)
prevýšenie 1 003,00 m
nastúpaných výškových metrov 2 708,00 m
naklesaných výškových metrov 2 906,00 m
Fotografie sú na odkaze tu:
Fotografie od brata Alina:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára