Archer-7879 Zdenko Strelec: Hrebeň Nízke Tatry západ

Je 11. august 2010, čas 13.36 hodín, po búransky "púl drehej", miesto ČERTOVICA, známy to horský

prechod z rozhlasu a televízie...; Brat Alino a ja sedíme na terase Motorestu Čertovica a dávame si jelení guláš a dopĺňame tekutiny na dnešnú časť túry. Plán prechodu hrebeňa sme naplánovali na tri etapy, ale počas túry sme operatívne zmenili na dve časti... Vedúcim na túto akciu je brat Alino, takže treba rešpektovať jeho príkazy... Cítime sa dobre a dnešný deň si chceme vychutnať, počasie je nádherné, vietor takmer žiaden. A ideme na to. Prechádzame cez veľmi frekventovanú cestu k známej to červenej značke a už sme na horskom chodníku, magistrále vedúcej po celom vrchole, začíname teda na východnej časti západnej časti Nízkych Tatier. Ponad lyžiarskym areálom v hornej časti, tesne pred vstupom do lesa sa otáčame späť a vidíme tú nádheru, na ktorú môže byť hrdý každý slovák. Začiatok výstupu je trocha náročnejší vzhľadom na stúpanie, ale trocha sme trénovali takže nám to nevadí. Pri vstupe do kosodreviny sa zastavujeme a hodnotíme pohľady smerom na Vysoké Tatry, v diaľke je vidno Kriváň, doľava zase Západné Tatry a potom naša srdcová záležitosť Malá Fatra. Nádherná je aj Liptovská Mara, ale pokračujeme ďalej. Tu sa cítim ako na korze, chodník nádherný, takmer rovina, nepripadá mi to ako v horách. Je to asi tým, že vnímame len pre nás tie najzaujímavejšie objekty. Dnešný deň by sme

mali ukončiť na chate M.R.Štefánika pod Ďumbierom, a tak sa aj stalo. Teraz už len večera, odpočinok a pokračovanie. Večer ešte sledujeme nádhernú oblohu. Ráno vstávame pomerne skoro, kontrolujeme výstroj, tekutiny. Raňajky vynechávame a pokračujeme o 06.00 hodín smerom na Ďumbier. Zo sedla pod Ďumbierom nazývanom Krúpovo sedlo odbočujeme na vrchol Ďumbier 2043 m.n.m. Tesne pod vrcholom nás vítajú pasúci sa kamzíci. Na vrchole robíme pár záberov. Dlho sa nezdržíme, plánovaný odpočinok je na Kamennej chate pod druhým najvyšším kopcom na Chopku. Pod Chopkom z východnej strany sa zastavujeme na fotografovanie stáda kamzíkov. Majú tri mláďatá a my máme radosť, že vidíme jeden z pokladov fauny našich hôr. Na Kamennej chate sme zavčasu, medzičas je vynikajúci, guláš je výborný, nie je ani 10 hodín a tu vzniká myšlienka dokončiť hrebeňovku ešte dnes. Je rozhodnuté, ďalšia dlhšia prestávka bude až na Ďurkovej. Tempo sme nasadili vodcovské, aby sme vydržali tento nápor na fyzičku a psychiku. Ani nevieme ako a schádzame dole k útulni Ďurková, pani chatárka pripravuje kapustu, pečené mäso a knedle k večeri. Vzhľadom na to, že už nemáme až do cieľa sa dostať k tekutinám treba doplniť všetky fľaše. Chatárka sa nás pýta či chceme urobiť rekord... A teraz hore do kopca, z kopca a takto to bude trvať až do konca túry. Nekonečná cesta je do Hiadelského sedla. Teraz už len Kozí chrbát, tu nás zastihla tma, pri svetle čelovky až na Donovaly. Na poslednom stúpaku sme sa riadne zapotili. Na vrchole vidíme svetlá Donoval, Banskej Bystrice a teraz po holi, potom kus lesom a o 23 hodín 08 minút sme pri kaplnke na Donovaloch, ďakujeme panne Márii za v zdraví dokončenú túru...