Zaujala ma otázka Holíčskej
Fajansy. Pre každého bežného Holíčana sa pravdepodobne jedná o nejaké
džbány, tanieriky, misky atď. Mne sa viac menej jednalo o históriu kde
sa tieto výrobky vyrábali a aký bol pôvod a dôvod ich výroby.
Poďme trocha do histórie. Kto začal vyrábať tieto výrobky a aký bol dôvod?
História manufaktúry a architektúra objektu súvisí s vývojom mesta
Holíča a kaštieľom. Holíč bol bol okolo roku 1217 sídlom hradného
panstva. V roku 1736 panstvo začali vlastniť Habsburgovci a títo ho
povýšili na mestečko. Začali s prestavbou vodného hradu, renesančnej
pevnosti na kaštieľ, reprezentačné letné sídlo s veľmi rozsiahlou
úpravou okolia, t.j. vytvorenia záhrad s zavlažovacím systémom,
bažantnicou, nádhernými gaštanovými alejami. Môžeme ďakovať, že v tejto
dobe došlo za panovníčky Márie Terézie a jej manžela Františka I.
Lotrinského k najväčšiemu rozmachu.
Džbánkarstvo do lokality Holíča priniesli Habáni v polovici 16.
storočia. Vzhľadom na to, že panstvo Holíča začali vlastniť Habsburgovci
a na veľmi veľkú schopnosť v podnikaní Františka 1., v roku 1740 bola
ako pokračovanie založená manufaktúra na výrobu fajansy v tej dobe s
určitým výsadami na vysokej úrovni a technickom vybavení. Jednalo sa
hlavne o lotrínske pece a vynikajúcich odborníkov zo zahraničia.
Takže dostali sme sa k dnešnej stavbe, ktorej v súčasnosti hovoríme
BESEDA. Mladší Holíčania ju poznajú viac menej ako bývalú reštauráciu
kde sa chodilo na pivo, vedľa ešte na bufet Srdiečko. Bolo to počas
socializmu a možno každý z nás si veľmi dobre spomína na túto dobu.
Výstavba budovy pozostáva z niekoľkých etáp. V prvej etape v rokoch
1745 - 1786 v čase najväčšieho rozmachu bola budova jednopodlažná. V
tomto roku t.j. 1786 sa končí boom a začína postupný útlm vo výrobe
(druhá etapa) a postupný výpredaj zariadenia s postupnou likvidáciu
výroby. Uvažuje sa o zmene charakteru budovy a stáva sa z nej obytné
sídlo, nadstavuje sa do dnešnej podoby a stáva sa z nej BESEDA, t.j.
kultúrno spoločenské centrum. Tretia etapa začína po roku 1918 vznikom
Československého štátu, rozpadom Rakúsko-Uhorska vtedy kaštieľ a
ostatné budovy patriace Habsburgovcom začal vlastniť štát.
V roku 1960 začína najhoršia doba pre architektúru a históriu mesta
Holíč, začína sa s deštrukciou samotného starého mesta. Týmto bola
poznačená aj zmienená BESEDA.
A sme v súčasnosti. Budova postupne chátrala. Môžeme poďakovať Ing. Jozefovi Švrčkovi za súčasnú podobu, preto že budova
chátrala zo dňa na deň, z hodiny na hodinu. Za podporu a pomoc treba poďakovať aj jeho manželke a synovi. Peňazí do tohto objektu
treba naliať nie ako z vedra, ale ako z cisterny. A tento človek to robí
nie pre seba, ale pre Holíčanov. Pozrime sa dnes čo sa tu nachádza.
Pomaly sa z tohoto objektu stáva BESEDA, tá čo bola v druhej etape.
Obchodíky, reštauračné zariadenia, kancelárske priestory atď. Toto je
dnešná realita zodpovedajúca dobe.
Fotografie sú na odkaze tu: Holíč - BESEDA
Fotografie sú na odkaze tu: Holíč - BESEDA
