Je piatok 15. júl 2011, 12.32 hodín VEČ, miesto VENT, Ötztalské Alpy, Rakúsko.
Pôvodne som nechcel k tejto téme napísať žiaden blog. Ale po úvahe,
ktorá má tiež svoj dôvod, som dospel k záveru vyjadriť sa k poslednej
akcii vykonanej v tomto nádhernom prostredí. Po prvý raz, čo som bol v
kolektíve v horách, som pocítil akési prázdno v duši a to nie z toho
dôvodu, že som nevystúpil na vrchol plánovanej akcie, ale ... Nie je to
prvý raz, čo som nedošiel do plánovaného cieľa a myslím si, že nie som v
tomto prípade sám. Ten kto si to nepripustí, je slabý na duši...
Záchranou bol len jediný člen teamu, a to môj brat Alino. On vie o čom
hovorím, už v tomto okamžiku, ako začína čítať týchto pár riadkov. Len v
jediný okamžik sme boli najbližšie k našej mamičke. Preto sa podujal aj
po namáhavom výstupe so mnou vystúpiť na menší kopec, kde sme mohli
poďakovať Pánu Bohu, čo pre nás vykonala a ako nás vychovala... Vždy keď
sme spolu v horách, sa cítime, že sme bližšie k nej...
Po príchode do Ventu, konečnej jazdy minibusu, vystupujeme. Sme len
niekoľko metrov od dolnej stanice sedačkovej lanovky Doppelsesslbahn
Wildspitze 1890 m.n.m. vedúcej na HochVent do výšky 2365 m.n.m.
Nastupujem ako prvý, vyveziem sa do hornej stanice a čakám na ďalších
kolegov. Začíname stúpať pomaly hore smerom k chate Breslauer Hüte,
ktorá je v nadmorskej výške 2884 m.n.m. Počasie je pomerne nevľúdne,
hmlisto, bezvetrie, viditeľnosť asi 20 metrov. Zo začiatku nie je výstup
namáhavý, tempo bolo prijateľné, ale už tu bolo znateľné, že kolegovia
sú rýchlejší, výkonnejší. Je to dané aj vekom. Začíname sa deliť na
skupinky. Tesne pred dnešným cieľom, teda chatou Breslauer Hüte,
zastavujeme pri pomníčku návštevníka, ktorý skonal na tomto mieste. Po
chvíli pokračujeme, počujeme hlasy, ale nič nevidíme. Ale predsa sa
zjavuje silueta chaty. Takže dnes to máme za sebou. Nasleduje
ubytovanie, krátka porada o nasledujúcom dni, spánok.
Takmer nespím, dočkám sa rána, vstávame a chystáme sa pomaly na
výstup. Niečo po 06.00 hodín začíname stúpať po červenej značke
traverzom Urkundkolm 3134 m.n.m. vo výške okolo 3000 m.n.m., vstupujeme
do doliny Mitterkar pokiaľ nevstúpime na ľadovec Mitterkarferner.
Ustrojíme sa naviažeme na lano a začína sa výstup. Po niekoľkých metroch
sa zastavujeme, vypínam sa a končím v teame. Dôvod je jednoduchý,
nestíham tempo dané prvými mojími kolegami. Postupujem samostatne až do
výšky asi 3410 m.n.m., mám ponuku naviazať sa na ďalší team, odmietam,
povedal som, že sa vrátim späť. Pri skale sa odbočuje vľavo, cesta je
zabezpečená (ferat), vidím koniec, treba pokračovať naviazaný... Návrat
späť do doliny, trocha prechádzky po ľadovci a na chatu. Nebol som sám
čo to vzdali a dokonca aj mladší, ale to nie je ten pravý dôvod. Tiež
som nebol sám kto sa odviazal z tohoto teamu...
Pre mňa je
ale dôležitejšia etapa, kedy po návrate z tejto namáhavej túry, môj brat
Alino sa podujal vystúpiť so mnou ku krížu na Wildes Manlle, kde sme
spolu vykonali náš rituál vďaky... tiež tri časti zabezpečené neboli
ľahké, dosť namáhavý zostup...
Tu končím s konštatovaním,
neprajem nikomu, aby sa zachovali kolegovia z jedného teamu a
organizácie k svojmu staršiemu... tu som skončil, už druhý raz do tejto
kaluže nevstúpim.
Konštatovanie:
- nesprávne zostavenie lanového družstva (podľa výkonnosti)- nesprávne naviazanie (bol som zaradený ako tretí v poradí za asi 35 ročného a ja takmer 30 rokov starší)
- opustenie družstva až o troch členov
- komunikácia počas celej akcie takmer žiadna
Ďalej nie je čo rozvádzať, môj brat Alino a Steve boli určite presvedčení, že dokážem na tento kopec vyliezť, ale nebolo mi to fakticky dopriate mojimi kolegami.
Zopár fotografií je na odkaze tu:
https://picasaweb.google.com/zdenkostrelec/OtztalskeAlpyVent
https://picasaweb.google.com/zdenkostrelec/OtztalskeAlpyWildesMannle3023MNM
https://picasaweb.google.com/zdenkostrelec/TyrolskoStuibenfall
https://picasaweb.google.com/zdenkostrelec/OtztalskeAlpyWILDSPITZE2011
