Archer-7879 Zdenko Strelec: júna 2011

Dnes 13. júna 2011 o 13.00 hodín, miesto SALAŠKY, počasie polojasno, mierny vietor juhovýchodného smeru. Teplota primeraná na toto ročné obdobie.

Tieto dni strávené vo Veľkej Fatre sme spolu bratom Alinom venovali ako trvalú spomienku na našu mamičku, ktorá nás navždy opustila dňa 22. mája 2011. Boli sme stále s ňou a bližšie k nej, čím vyššie, tým bližšie k Pánu Bohu a k nej.

Prechod hrebeňom sme naplánovali na tri etapy.

Prvá: Salašky - Chata pod Borišovom

Druhá: Chata pod Borišovom - Smrekovica

Tretia: Smrekovica - Ružomberok

Prvá etapa bola zahájená presne o 13.00 hodín VEČ na Salaškách niekoľko kilometrov od Tureckej, v Tureckej doline neďaleko Strarých Hôr. A tu je brat Alino na nástupe. Nabrali sme smer na Líšku pod výťahom. Tesne pod ňou sú nádherné výhľady do doliny a smerom na východ Majerovú skalu. Po tejto časti najnamáhavejšieho výstupu dnešného dňa vidíme len torzá hornej stanice bývalého výťahu vybudovaného za ... v nadmorskej výške 1 445 m.n.m. Krajší pohľad je smerom hore, kde vidíme Krížnu. Vidíme sa už tu, sme na hrebeni, takže ďalší pochod bude v pohode. Na chvíľu zastavíme, robíme archívne zábery, vykonáme pitný režim, pohľady vôkol sú nádherné a konštatujeme, Slovensko je také nádherné, že si ho niektorí Slováci ani nezaslúžia. Tu je toho dôkaz.

Z Krížnej pokračujeme na Frčkov 1585 m.n.m. a už vidíme najvyšší kopec Veľkej Fatry OSTREDOK 1592 m.n.m. Na juhu sa začína blýskať, počujeme hrmenie a to nie je dobrý znak. Dávame sa do pohybu smerom nadol k Suchému vrchu. Jeho názov nám nepomáha, začína popŕchať a než prídeme na Koniarky prší plynule a stále intezívnejšie. Takže zmena programu je potvrdená, na Chyžkach odbočujeme vľavo a traverzom obchádzame Ploskú aby sme boli skôr v suchu. Lenže dážď je stále intenzívnejší... Keď prichádzame k Chate pod Borišovom sme mokrí ako myši a je po daždi. Chalani z chaty kosia trávu, vítame sa navzájom a ideme sa ubytovať. Ale aj napriek dažďu to bola paráda.

Nasleduje sušenie, niečo na zjedenie, debata s chatárom, kolegami turistami a následne odpočinok.

Ráno vstávame ako vždy skoro ráno, konštatujeme, skoro všetky odevy sú mokré, našťastie som mal náhradné prádlo v nepremokavých obaloch s výbornými zipsami.

Druhá etapa začína skoro ráno, odchádzame presne o 06.00 hod. Naše Kaylandy sú mokré, suché ponožky sú tiež mokré o niekoľko minút. Naberáme naše pravidelné vodcovské tempo, pod Ploskou sa rozhodujeme, že ideme traverzom a ani sa nenazdáme sme v sedle Ploskej a tu je nádherný výhľad na všetky svetové strany a do doliny na Vyšné Revúce a rovno pred nami na Čierny kameň. Na vchole vidíme kríž, spomíname na nášho kolegu ako išiel touto trasou, ale opačným smerom. Pohľad späť z hole pod Minčolom je nádherný, pohľad vpred nám hovorí, že onedlho budeme na vrchole dnešného dňa, na RAKYTOVE v 1567 m.n.m. Pod vrcholom spomíname s bratom, v tom istom okamžiku na našu mamičku. Sme na vrchole, modlíme sa za ňu... Ďakujeme Pánu Bohu, že sme mohli byť tak blízko k nej...

Ako vždy pojeme niečo, vypijeme, ja pokropím ako vždy kopec pálenkou a odchádzame dole do doliny. Končíme dnešný deň na Smrekovici. Dávame sušiť mokré veci na balkón horského hotela, ideme na večeru, potom na vychádzku a odpočinok.

Posledná etapa nie je taká náročná, ideme takmer celú cestu až do Ružomberka po vrstevnici a lesom. Najkrajšie výhľady boli z Malinného.

Štatistika: