V nedeľu, 27.júna 2010 som si
dal za cieľ potúľať sa opäť po Smutnej doline, pozrieť čo je nové v
Roháčskej doline. Keď som po niekoľkých dňoch videl Skriniarky, týždeň
boli neustále celé Západné Tatry v mrakoch, povedal som si, nevyužiť
takýto krásny deň by bolo hriech.
V Bufete pri Ťatliakovom jazere je posledná možnosť občerstvenia,
takže doplnenie tekutín a hor sa do Smutnej doliny. Horská služba
vykonáva vynášku pre Slovenskú Televíziu, chlapi nesú techniku pre
nasnímanie scény z tohoto nádherného kúta Slovenska do nového filmu.
Pomaly kráčam po horskom chodníku, sledujem nádheru, po ľavej ruke mám
Volovec, vedľa Ostrý Roháč, Plačlivé a teraz vidím už aj Smutné sedlo.
Ešte nie som ani rozhodnutý ktorým smerom sa rozhodnem. Prvé
rozhodnuntie padlo pri rozcestníku vo výške 1522 m.n.m. Pokračujem do
Smutného sedla. Po chvíľke sa stretávam s turistami z Ostravy
ubytovanými v neďalekom Zuberci. Prehodíme zo pár slov a ani sa
nenazdáme pokračujeme v skupine pomaly nahor. Pískanie nám oznamuje
prítomnosť svišťa. Krásavec sa nám objavuje medzi kameňmi vpravo vedľa
chodníka, pozorujeme ho, po chvíli sa stráca v suti a my pomaly
pokračujeme vo výstupe. Ešte jedna serpentína a sme v sedle teda Smutnom
sedle vo výške 1965 m.n.m. Zastavujeme na dodržanie pitného režimu, a
treba rozhodnúť o absolvovaní túry, rozhodol som sa prejsť hrebeňovú
časť cez Plačlivé, Ostrý Roháč, Volovec, Rákoň a späť k Bufetu pri
Ťatliakovom jazere.
Tak táto krása nás čakala, myslím, že nie je čo dodať. A teraz to začne. Čaká nás ten najvyšší kopec tejto časti vrcholovky a je to Plačlivé 2126 m.n.m. Nie je taký náročný na výstup ako Ostrý Roháč, ale je to krásavec. Je to ten prvý zprava na fotografii. Na vrchole zastavujeme, je vynikajúca viditeľnosť. Rozhľady sú nádherné, vidno Nízke Tatry, Vysoké Tatry s naším národným štítom Kriváňom ... Teraz zostúpime nižšie, aby sme si mohli vychutnať aj trocha lezenia na Ostrý Roháč. Exponované časti sú zabezpečené reťazami. Moji spolulezci ich používajú, ja si to vychutnávam tak, ako sa patrí na JAMES - áka. Na vrchole stretávame poliakov, fotografuje sa a teraz zase zostup dole do sedla kde odbočuje modrá značka k Jamnickým plesám. Pri zostupe sme si zopakovali niečo z lezenia. A teraz už len autostráda až dole cez Volovec, Rákoň.
Tak táto krása nás čakala, myslím, že nie je čo dodať. A teraz to začne. Čaká nás ten najvyšší kopec tejto časti vrcholovky a je to Plačlivé 2126 m.n.m. Nie je taký náročný na výstup ako Ostrý Roháč, ale je to krásavec. Je to ten prvý zprava na fotografii. Na vrchole zastavujeme, je vynikajúca viditeľnosť. Rozhľady sú nádherné, vidno Nízke Tatry, Vysoké Tatry s naším národným štítom Kriváňom ... Teraz zostúpime nižšie, aby sme si mohli vychutnať aj trocha lezenia na Ostrý Roháč. Exponované časti sú zabezpečené reťazami. Moji spolulezci ich používajú, ja si to vychutnávam tak, ako sa patrí na JAMES - áka. Na vrchole stretávame poliakov, fotografuje sa a teraz zase zostup dole do sedla kde odbočuje modrá značka k Jamnickým plesám. Pri zostupe sme si zopakovali niečo z lezenia. A teraz už len autostráda až dole cez Volovec, Rákoň.
Posledné
foto spod Rákoňa, moraváci riadne vysmiati, šťastní z prežitého dňa,
ktorý bol zároveň ich posledný z dovolenky prežitej v našej krásnej
prírode...
Fotografie sú uložené tu: